Možno raz narazíte na osobu ležiacu uprostred chodníka na námestí, pravdepodobne sa bude smiať, prípadne môže dosť hlasným spôsobom vyjadrovať odpor nad predávaním prasačích nožičiek v plastikových baleniach. O dve hodinky bude tá istá osoba zaklincovaná v galérií pred Mózovými obrazmi bez akéhokoľvek náznaku kontaktu s realitou. (Pokojne ju tresnite brožúrkou, kričte do ucha, je vysoko pravdepodobné, že sa nanajvýš pousmeje :p). Neberte si to zle, keď sa raz ponorí do svojho sveta, chtiac-nechtiac sa jej darí ignorovať aj človeka, ktorého sa takmer dotýka nosom. Jednoznačne vie byť dosť nedotklivá, aj keď s tým denne bojuje. A za to môže Irena. Priblížim vám situáciu - Zuza si povie : taaaak, musím ísť do obchodu, zavolať Miši a vytiahnuť ju z depky, konečne sa naučiť biológiu, vyvenčiť psa, bla bla...Ale príde Irena a Zuza skončí v krčme, zavolá spolubojovníkom pri likvidácii chlastu v snahe o vesmírnu rovnováhu, zdokonalí sa vo výdrži pri nasávaní a vyvenčí svoj mechúr za starým autom...potom príde domov a pustí sa do písania podobných článkov ako teraz :p. Ponáhľam sa, tak to zhrniem : som idealisticky založená 17 ročná holka, čo verí umeniu, intuícií, sile vôle, vytrvalosti (hm o tom potom :p), kráse každého nového rána, poludnia, poobedia, večera, noci, farbám, zvukom, vôňam, búrkam, vyšším silám, matematickej presnosti, všeobecnej dokonalosti, koniec koncov – všetko to sa, verím, odzrkadlí na mojom blogu, alebo aspoň časť mojej psycho osoby....a...a...a....teniska trafila ťavu do hlavy, nesmej sa Peťo, ten citrón ťa raz dostane buhahahahahaaaaaaa. Zatiaľ čaute ;)
Komentáre